Rozhovor s klientkou Navigácie v povolaní s pani Katarínou Gáčiovou.

Čo Vás viedlo využiť služby kariérového poradenstva, alebo koučingu?
Hľadala som odpovede na niektoré otázky, s ktorými som si nevedela poradiť.

Aké boli Vaše očakávania? Čo ste chceli zmeniť, objaviť, získať….? Ako sa vám to nakoniec podarilo?
Samozrejme, že som bola zvedavá, ako to bude prebiehať. Chcela som zmeniť prácu a nájsť takú, ktorá ma bude skutočne baviť. Čakala som radu a odpoveď na čokoľvek sa opýtam Zatiaľ som pracovala ako predavačka v predajni s kuframi. Mám pocit, že samej by sa mi nepodarilo dosiahnuť pozitívnu zmenu, keby som sa nedržala rád pani Uhríkovej. Tiež verím, že sa mi týmto spôsobom podarilo pritiahnuť si „vysnívanú“ prácu.

Ako hodnotíte s odstupom času, čo Vám spolupráca s Evou Uhríkovou priniesla?
Chcela som pracovať s deťmi, ale chýbala mi potrebná prax. Aj z tohto dôvodu ma zrejme neprijali na školu. Mala som rada deti, no nemala s nimi žiadny kontakt. Chýbali konkrétne činy. Po spolupráci s pani Uhríkovou som si ujasnila, na čo sa mám zamerať, ako a kde hľadať. Vedela som, čo chcem robiť, len som nevedela ako nato.

Ako sa vyvíjal následne Váš príbeh? Čo sa odvtedy vo Vašom živote zmenilo celkovo v súvislosti s povolaním?
Hneď na druhý deň po stretnutí som obvolala všetky inštitúcie, ktoré pracovali s deťmi. V každej ma odmietli. Ale nevzdávala som sa. Okrem toho som si dala prihlášku na Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici a v Nitre. Cez svoju švagrinú Eriku som sa v marci dozvedela o otvorení súkromnej škôlky, kde ma neskôr odporučila na miesto asistentky.  Začala som dúfať. Na jar som sa dokonca stala dobrovoľníčkou v detskom domove. Pozvali ma na prijímacie pohovory do Banskej Bystrice. Vyjadrenie z Nitry mi nechodila, bola som trochu nervózna. Nevydržala som čakať. Zavolala som tam a  na veľké dojatie mi oznámili moje prijatie bez prijímacieho pohovoru. Od šťastia som sa rozplakala. Môj sen pracovať s deťmi sa plnil   Stále mi však vŕtalo v hlave miesto v súkromnej škôlke, po ktorom som veľmi túžila. Z vlastnej iniciatívy som si dohodla stretnutie v spomínanej súkromnej škôlke. Týždeň do pohovoru sa mi zdal neskutočne dlhý! S novou šéfkou sme si však hneď sadli a dohodli na nástupe v septembri. V starej robote som dala výpoveď, našťastie to pochopili a boli ústretoví. Dokonca boli radi, že budem robiť to čo ma baví.

Ktoré aktivity a metódy hľadania “vysnívanej” práce ste vyskúšali? Ktorú považujete za najprínosnejšiu?
Hľadať a nevzdať sa Nebáť sa niekam zavolať a ozvať sa.

Ako Vás ovplyvnili výsledky a zistenia, na ktoré ste prostredníctvom koučingu prišli?
Aj napriek prekážkam som našla odhodlanie nájsť si prácu s deťmi. Napríklad som sa stala dobrovoľníčkou. Absolvovala som tiež osobnostnú typológiu (MBTI), ktorá mi pomohla odhaliť a spoznať moju osobitosť. Zistiť, prečo som taká, aká som.

Čo by ste poradili ostatným čitateľom?
Najmä si vybrať a vedieť, čo naozaj chcú v živote robiť (akú prácu) a hlavne sa nevzdať. Veriť si, že to dokážu. Myslieť pozitívne, a aj keď to trvá pridlho, ísť si za svojím cieľom, pretože žijeme len raz

A na záver nám ešte prezraďte, ako ste sa dozvedeli o Navigácií v povolaní?
Na ten deň nikdy nezabudnem. Mala som pocit, že vo svojej pracovnej situácii nemám žiadne východisko. Ako predavačka so značkovými kuframi som skúsila aj prácu v Call centre. Brigádne som pre nich pracovala 2 mesiace, vždy keď som mala voľno. Svitla mi nádej, že sa posuniem na lepšie miesto s vyšším platom. Postupne som však cítila, že má to ubíja a vôbec nebaví. Zrútil sa mi svet a strácala som nádej.  So slzami v očiach som hľadala iné „nové“ inzeráty. Nič som nenašla. V našom regióne je pracovných ponúk naozaj veľmi málo a nie je si z čoho vyberať. Zrazu mi napadlo zadať do prehliadača „práca, ktorá ma baví“. A našla som webovú stránku „Navigácia v povolaní“. Ozvala som sa a vôbec to neľutujem. Našu spoluprácu sme naštartovali na diaľku, kým sme sa stretli aj osobne. Som šťastná, aké pokroky sa mi napriek prekážkam podarili. Teraz som spokojná

Pre Navigáciu v povolaní pripravila Alena Predáčová.

Prečítajte si ďalší rozhovor s klientom Navigácie v povolaní. Vladimír, ako si sa dostal k službe Navigácia v povolaní?

O Evke a spoločnosti Navigácií v povolaní som sa dozvedel na odporúčanie od spoločného známeho. Predtým som sa nestretol s kariérnym poradenstvom a koučingom. Nevedel som, že na Slovensku niečo také existuje.

Aké boli Tvoje očakávania?
Bol som v stave vnútornej nespokojnosti. Síce prácu mám, ale len sezónnu. Pracujem ako steward pre jednu leteckú spoločnosť. Viem, že sa tejto práce nechcem venovať celý život a už ma tak nenapĺňa. Potreboval som si ujasniť, ktorým smerom sa vybrať a akú prácu si hľadať. Nájsť svoje životné smerovanie.

Mal si predstavu o „vysnívanom“ zamestnaní?
Mal som predstavu, aké elementy by malo moje zamestnanie mať. Zrazu mi veľa pozícií pripadalo atraktívnych. Až po stretnutiach som postupne zistil, čo áno a čo nie. Mám viac jasno v tom, načo sa zamerať.

Pochádzam z hudobníckej rodiny, preto ma  rodičia prirodzene viedli k hudbe. Vyštudoval som hru na klarinete, ale vždy ma to ťahalo skôr technickým smerom.  Veda a technika ma zaujímala už od detstva, ale malé deti neprikladajú tomu veľký význam. Preto si myslím, že je to aj úloha rodičov pozorne sledovať, k čomu majú ich deti vzťah a čo ich baví. Po sedeniach som sa rozhodol podať si prihlášku a začal som študovať ďalšiu vysokú školu s technickým zameraním.

V čom Ti pomohlo kariérne poradenstvo a koučing?
Pomohlo mi ujasniť si myšlienky, rozhodnúť sa a v istej miere podporilo aj moje sebavedomie. Problém je v tom, že sami niekedy nevieme definovať svoje ciele. Pomenovať problém a riešenia, hoci  o nich v podvedomí tušíme. Mne veľmi pomáhali správne položené otázky počas koučovania, na základe ktorých som si uvedomil potrebné súvislosti. Najskôr sme začali teoretickými cvičeniami, neskôr sme prešli k zážitkovým cvičeniam.  Napríklad sformuloval som si svoju predstavu života o 5 rokov. Určil som si kroky, ktorými by som sa tam mohol dostať. Teraz si viem konkrétnejšie predstaviť realizáciu svojich cieľov.

Ako vnímaš podniknuté kroky s odstupom času?
Ľudia si nájdu veľa výhovoriek a nemajú čas zamyslieť sa nad svojim životom. Dôležite je preto niekedy zastať a porozmýšľať nad tým, kam vlastne smerujem. Treba si na to vyhradiť čas a energiu. Koučing mi pomohol rozhodnúť sa medzi viacerými alternatívami.

Človek si musí vyhodnotiť, čo chce a čo tomu vie obetovať. Stojí to za to? Strašne veľa ľudí žije zo dňa na deň s cieľom zarobiť peniaze. Míňajú ich potom na veci, ktoré až tak nepotrebujú. Záleží od toho, čo človek očakáva od života. Niekomu takýto spôsob života stačí. Ja som si povedal, som tu, sú tú nejaké možnosti, tak prečo ich nevyužiť?  Treba sa aj vzdať niečoho a vyjsť hlavne z pohodlnosti. Človek musí nájsť samého seba a vedieť čo chce. To je to, čo si musí ujasniť a bez toho sa neposunie ďalej. Nikdy nie je neskoro začať, napríklad aj so štúdiom. Treba sa odhodlať a určiť si priority. Zmieriť sa s tým, že na čas sa musíme niečoho vzdať. Konečný cieľ však stojí za vynaložený čas a energiu. Mať radosť z toho, čo ma baví, živiť sa tým a zažívať trvalé vnútorné naplnenie.

Ako sa začala vaša cesta za hľadaním práce?
V minulej práci som pôsobila takmer 6 rokov a cítila som, že začínam stagnovať.

Nenapĺňala ma a pýtala som sa sama seba, čo chcem naozaj robiť. Medzitým som sa dozvedela, že firma končí. To veci urýchlilo. Musela som sa rozhodnúť, čo ďalej.

Ako ste sa dostali k službe Navigácia v povolaní?
Veľa informácií som si hľadala na internete, pretože sa dlhodobo zaujímam o osobný rozvoj. Pamätám si, že mi môj priateľ rozprával o diagnostike podobnej Hoganovej. Dovtedy som o tom nepočula. On službu osobnostného testovania využíva pri nábore zamestnancov a s výsledkami je veľmi spokojný. Tak som sa odhodlala zistiť, kde by som to mohla absolvovať. Stránka Navigácia v povolaní a Hoganova diagnostika ma zaujali najviac.

Pamätáte si ešte na začiatky?
Pamätám si ich veľmi dobre. Na začiatku sme sa dohodli, že absolvujem 3 druhy Hoganových testov (osobnostný dotazník , dotazník motívov, hodnôt a preferencií  a rozvojový test). Výsledky ma však trochu zaskočili. Priznám sa, musela som ich najprv predýchať. Viete, v podvedomí tušíte, ktoré vlastnosti by ste na sebe chceli zmeniť. Čierne na bielom to na človeka zapôsobí úplne inak. Zvažovala som, či prísť na ďalšie stretnutie…

Ale nakoniec ste predsa prišli a absolvovali niekoľko sedení
Áno, pretože som pochopila, že tie vlastnosti predsa môžem zmeniť. Teraz, keď ich mám presne pomenované,  môžem s nimi vedome pracovať. Výsledky testovania ukázali napríklad aj to, že si úplne zbytočne neverím a som príliš opatrná. Neuvedomovala som si, že ma to v živote brzdí. Ukázali aj iné veci o ktorých som netušila. Napríklad že jedným z mojich najsilnejších motivátorov je estetika. Znamená to napríklad aj to, že je pre mňa dôležité aj to, v akom prostredí pracujem alebo to, ako vyzerajú produkty spoločnosti. Začala som sa na pracovné ponuky pozerať inými očami. Vedela som jednoduchšie rozoznať, ktorá z ponúk môže byť pre mňa lepšou voľbou.

Čím vás oslovila firma, pre ktorú dnes pracujete?
Svojou firemnou kultúrou, tým, že veľmi dbajú na vysokú úroveň kvality, ochranu životného prostredia, dodržiavanie etických princípov. Na tomto všetkom záleží aj mne. Už na pohovore som sa cítila veľmi príjemne. Na stenách viseli umelecké diela, spoločnosť dýchala moderným designom. Na záver pracovného pohovoru zaznelo, že najväčšou hodnotou firmy sú ľudia a iba vďaka nim sú 20 rokov úspešní. V tej chvíli som vedela, že som si vybrala správne.

Ste v práci spokojnejšia a šťastnejšia ako predtým?
Áno . Napriek tomu, že začiatky boli náročné, a hneď pri nástupe som riešila množstvo odborných výziev, cítila som, že som si vybrala dobre. Vážia si a oceňujú čo robím, mám možnosť vzdelávať sa a pracujem v kreatívnom prostredí. Všetko čo som o sebe vďaka Navigácii v povolaní zistila, využívam tiež vo svojom súkromnom živote. Lepšie rozumiem svojmu správaniu a určite som sebaistejšia a spokojnejšia aj preto, že som pre svoj rozvoj niečo urobila. Šťastie nie je o náhode alebo okolnostiach, ale o rozhodnutí. Šťastie praje pripraveným. Myslím si, že je to pravda . Niekedy nemôžete zmeniť svoj život zo dňa na deň, ale postupnými krokmi môžete dôjsť kamkoľvek. Niekde na ceste potom človeku pomôže aj náhoda, či okolnosti. Mám pocit, že sa ľudia  začínajú vracať k hodnotám a viac sa zaoberajú tým, čo chcú. A to je dobre.

Pre Navigáciu v povolaní pripravila Alena Predáčová.

Každý z nás túži mať povolanie, ktoré ho baví, prináša naplnenie a radosť. Vtedy sa môžeme naplno tešiť so svojho života a svojej rodiny. Pozitívna energia, ktorá v nás je, sa prenáša aj na naše okolie, našich najbližších, partnerov, deti, priateľov … Nemáme však všetci šťastie byť v takomto povolaní hneď od začiatku našej pracovnej kariéry. Ako sa k nemu dostať? Ako ho nájsť? Ja som ho našla. Trvalo to dlhšie, no oplatilo sa!

Prvé myšlienky o potrebe zmysluplnosti mojej práce sa začali objavovať po piatich rokoch zamestnania v banke, kde som začala pracovať po materskej dovolenke s druhým dieťaťom. Mala som ukončené všeobecné stredoškolské vzdelanie – gymnázium. Štúdia na VŠ som sa vzdala, keď mal prvý syn dva roky a nezvládali sme predškolské zariadenie. Spomínam to preto, že toto nezvládnutie (z môjho pohľadu) spôsobilo v mojom živote dosť veľa pochybností o sebe, napriek tomu, že skúšky mi šli výborne a okolie oceňovalo môj záujem venovať sa dieťaťu naplno.

Ale späť k práci v banke. Zamestnanie mi zo začiatku úplne vyhovovalo, mala som pohyblivú pracovnú dobu, výborný kolektív s nadšením pre prácu. Zamestnávateľom nám boli poskytované rôzne tréningy a školenia, v čom som sa ja doslova vyžívala. Po troch rokoch prišlo preradenie v práci, nový nadriadený a hlavne zjednodušenie náplne práce, kvantitatívne viac úkonov s kvalitatívne nižšou náročnosťou. A to, videné spätne, bol prvý a dosť dôležitý krok k zníženiu mojej spokojnosti s vykonávanou prácou. Môj strach meniť zamestnanie, strach z toho, že nič iné neviem a nie som „dosť dobrá“ spôsobili, že som stále zostávala na tej istej pozícii. Moja nespokojnosť však rástla, rovnako ako nespokojnosť mojich spolupracovníkov a to spôsobovalo všeobecnú klímu uhundranosti, rozhorčenosti a nevyjadreného hnevu.

Takto som strávila dva roky. Zmeniť nevyhovujúce zamestnanie som sa bála, pohltila ma nespokojnosť a letargia. Deti však už trocha vyrástli a a tak som sa aj vďaka podpore môjho okolia rozhodla externe študovať VŠ. Bol to určitý únik pred rozhodnutím nájsť si inú prácu. Začala som študovať úplne iný smer ako po strednej škole – humanitný, pomáhajúci rozmer sociálnej práce. Nejaký čas mi štúdium nahrádzalo zmysluplné naplnenie v práci, cítila som, že mi môže dať úplne iné možnosti než som v tom čase mala vo svojom zamestnaní. Po dvoch rokoch poctivého štúdia a narastajúcej pracovnej nespokojnosti som sa, hoci veľmi ťažko, rozhodla z banky odísť.

Počas tohto dlhého rozhodovania som sa od spolužiaka dozvedela o úvodnom seminári „Navigácia pri hľadaní povolania“. Po víkende strávenom na tomto seminári som sa domov vracala spokojná. Som na správnej ceste! Moja snaha pracovať zmysluplne a s nadšením, mať povolanie, ktoré ma baví nie je scestná a nenormálna! A je celkom prirodzené, ak ešte neviem ako a kde! Bol to pre mňa úžasne oslobodzujúci pocit. Samotný odchod z banky po viac ako ôsmych rokoch bol veľmi ťažký. Viacerí nadriadení a spolupracovníci ma presviedčali, aby som zostala. Ponúkali mi lepšie miesta, s možnosťou vedenia ľudí a inou náplňou práce, ale pre mňa by to bola len kozmetická úprava. Túžila som po zásadnej a radikálnej zmene!

Mala som pred sebou vysnívaný ideál a chcela som sa pozrieť aj ďalej za hranice toho mikrosveta, ktorý sa mi stal veľkou súčasťou života. Lúčenie s kolegami, s ktorými som trávila väčšinu pracovného života bolo pre mňa náročné. Bol to kus môjho života, na ktorý dnes pozerám s nostalgiou. Som rada, že som ho prežila, aj že som sa posunula inam. Po úspešnom ukončení bakalárskeho stupňa štúdia som stála pred úlohou nájsť si nové zamestnanie. Namiesto toho, aby som sa príjemnou dovolenkou odmenila za dobre zvládnuté štúdium, pustila som sa do posielania odpovedí na množstvo pracovných inzerátov.

Nevedela som síce, čo presne chcem robiť, len približne som mala predstavu, že to má byť s ľuďmi a niečím nápomocné a touto letmou úvahou mi z toho vyšla personalistika. Na sociálnu prácu v teréne som sa necítila dosť silná. Tak, ako bezhlavo som posielala svoj životopis na množstvo pozícií, tak som postupne začala byť frustrovaná z neúspešného hľadania. Bolo to najhoršie leto, na aké si pamätám. Och, keď sa na to spätne pozriem, ako by som vtedy potrebovala niekoho, kto by mi poskytol pomoc a navigáciu!

Eva Uhríková

Článok vyšiel aj na kariera.zoznam.sk, 31.07.2010.

1, Ako a v akom rozsahu a s kým komunikovať (plánovaný) odchod z prace?

Miera a spôsob komunikácie závisí od toho, či je už rozhodnutie o odchode zo zamestnania definitívne. Keď je človek vnútorne dlhodobo nespokojný s vlastnou pracovnou situáciou, vytratila sa radosť z práce, alebo má proste pocit, že do práce chodí nasilu, dal už v podstate akúsi vnútornú výpoveď. Avšak v tomto štádiu ešte nemusí byť rozhodnutý podať skutočnú reálnu výpoveď. Vtedy správne volená komunikácia s nadriadenými, prípadne personálnym oddelením, môže pomôcť uskutočniť opatrenia v práci (napríklad riešenie konfliktov, posun na iné miesto, obmena náplne práce a pod.), ktoré znovu motivujú človeka a situáciu pomôžu vyriešiť.

Ak človek zvážil všetky možnosti a rozhodol sa, že odchod z práce je najlepším riešením, zostáva už len komunikovať rozhodnutie zamestnávateľovi.

Korektné a najprirodzenejšie je oznámiť rozhodnutie priamemu nadriadenému a dohodnúť sa o termíne odchodu. Dohodu potom spísať a podpísanú oboma odniesť na personálne oddelenie. Ak dohoda nie je možná, človek dáva firme jednostrannú výpoveď dva mesiace dopredu pred dátumom, kedy chce odísť. Povinný rozsah komunikácie je písomnou formou k poslednému dňu v mesiaci. Dvojmesačná výpovedná lehota začne plynúť prvého v následujúcom mesiaci. Odovzdáva sa nadriadenému, prípadne personálnemu oddeleniu, to väčšinou záleží od internej dohody v spoločnosti. Rozsah ďalšej komunikácie odchodu z práce závisí na vzťahoch človeka v zamestnaní a od jeho zapojenia do prebiehajúcich projektov. Je prirodzené oznámiť to všetkým, ktorých práca bude odchodom ovplyvnená. Odovzdať pracovné veci v zrozumiteľnom stave je korektné a prispeje k udržaniu si pozitívnych referencií.

 2, Aké kroky je potrebné urobiť predtým, ako sa rozhodneme dať v práci výpoveď?

Získať vnútorné presvedčenie o tom, že výpoveď je správna cesta. Ideálne je už mať novú prácu, nie každý však má energiu to riešiť už počas pôvodného zamestnania. Ak odchádzate s vedomím, že nové miesto nemáte, určite si zabezpečte finančnú rezervu na určité obdobie. Možno si potrebujete nejaký čas oddýchnuť a načerpať fyzickú, či psychickú silu. V novej práci očakávajú nadšeného a motivovaného človeka. Pre získanie lepšej a vhodnejšej práce, je dôležité ujasniť si, čo od nej očakávate, čo vlastne chcete robiť. Ak to sám neviete rozlúsknuť, môže vám pomôcť zorientovať sa v sebe a tiež na pracovnom trhu kariérový poradca, kouč. Nové miesto získate vtedy, keď si budete na pohovore istý, že práca o ktorú sa uchádzate je tá pravá pre vás.

3, Ako sa nastaviť, pripraviť a čo najlepšie spoznať nové pracovné prostredie po nástupe do novej práce?

Skúšobná doba je aj pre vás, využite ju. Nebojte sa veľa pýtať ohľadom všetkého: odbornej náplne práce, zvyklostí ľudí, postupov. Nastavte sa na pátrací režim, majte oči otvorené, uši zaostrené. V niektorých firmách majú nastavené adaptačné programy, ktoré pomáhajú zaučiť najmä počítačovým systémom a organizačným procesom vo firme. Ak nie, neváhajte prevziať iniciatívu a žiadať o zaučenie, pomôže vám to preniknúť hlbšie a rýchlejšie naskočiť na vlak. Rozprávajte sa otvorene s kolegami aj o mimopracovných témach, nadväzujte vzťahy. Ľahšie sa tak stanete súčasťou kolektívu a tiež zistíte, či vám bude sedieť. Čím budete akčnejší v skúšobnej dobe, tým ľahšie zapadnete. Je to čas, kedy potrebujete zistiť, či je to „to pravé orechové“ pre vás. Ak nie je, poberte sa radšej hľadať ďalej.

Uverejnené v časopise EVA 02/2012. Celý článok si môžete prezrieť tu: Čas zmeniť prácu.