Rozhovor s klientkou Navigácie v povolaní s pani Katarínou Gáčiovou.

Čo Vás viedlo využiť služby kariérového poradenstva, alebo koučingu?
Hľadala som odpovede na niektoré otázky, s ktorými som si nevedela poradiť.

Aké boli Vaše očakávania? Čo ste chceli zmeniť, objaviť, získať….? Ako sa vám to nakoniec podarilo?
Samozrejme, že som bola zvedavá, ako to bude prebiehať. Chcela som zmeniť prácu a nájsť takú, ktorá ma bude skutočne baviť. Čakala som radu a odpoveď na čokoľvek sa opýtam Zatiaľ som pracovala ako predavačka v predajni s kuframi. Mám pocit, že samej by sa mi nepodarilo dosiahnuť pozitívnu zmenu, keby som sa nedržala rád pani Uhríkovej. Tiež verím, že sa mi týmto spôsobom podarilo pritiahnuť si „vysnívanú“ prácu.

Ako hodnotíte s odstupom času, čo Vám spolupráca s Evou Uhríkovou priniesla?
Chcela som pracovať s deťmi, ale chýbala mi potrebná prax. Aj z tohto dôvodu ma zrejme neprijali na školu. Mala som rada deti, no nemala s nimi žiadny kontakt. Chýbali konkrétne činy. Po spolupráci s pani Uhríkovou som si ujasnila, na čo sa mám zamerať, ako a kde hľadať. Vedela som, čo chcem robiť, len som nevedela ako nato.

Ako sa vyvíjal následne Váš príbeh? Čo sa odvtedy vo Vašom živote zmenilo celkovo v súvislosti s povolaním?
Hneď na druhý deň po stretnutí som obvolala všetky inštitúcie, ktoré pracovali s deťmi. V každej ma odmietli. Ale nevzdávala som sa. Okrem toho som si dala prihlášku na Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici a v Nitre. Cez svoju švagrinú Eriku som sa v marci dozvedela o otvorení súkromnej škôlky, kde ma neskôr odporučila na miesto asistentky.  Začala som dúfať. Na jar som sa dokonca stala dobrovoľníčkou v detskom domove. Pozvali ma na prijímacie pohovory do Banskej Bystrice. Vyjadrenie z Nitry mi nechodila, bola som trochu nervózna. Nevydržala som čakať. Zavolala som tam a  na veľké dojatie mi oznámili moje prijatie bez prijímacieho pohovoru. Od šťastia som sa rozplakala. Môj sen pracovať s deťmi sa plnil   Stále mi však vŕtalo v hlave miesto v súkromnej škôlke, po ktorom som veľmi túžila. Z vlastnej iniciatívy som si dohodla stretnutie v spomínanej súkromnej škôlke. Týždeň do pohovoru sa mi zdal neskutočne dlhý! S novou šéfkou sme si však hneď sadli a dohodli na nástupe v septembri. V starej robote som dala výpoveď, našťastie to pochopili a boli ústretoví. Dokonca boli radi, že budem robiť to čo ma baví.

Ktoré aktivity a metódy hľadania “vysnívanej” práce ste vyskúšali? Ktorú považujete za najprínosnejšiu?
Hľadať a nevzdať sa Nebáť sa niekam zavolať a ozvať sa.

Ako Vás ovplyvnili výsledky a zistenia, na ktoré ste prostredníctvom koučingu prišli?
Aj napriek prekážkam som našla odhodlanie nájsť si prácu s deťmi. Napríklad som sa stala dobrovoľníčkou. Absolvovala som tiež osobnostnú typológiu (MBTI), ktorá mi pomohla odhaliť a spoznať moju osobitosť. Zistiť, prečo som taká, aká som.

Čo by ste poradili ostatným čitateľom?
Najmä si vybrať a vedieť, čo naozaj chcú v živote robiť (akú prácu) a hlavne sa nevzdať. Veriť si, že to dokážu. Myslieť pozitívne, a aj keď to trvá pridlho, ísť si za svojím cieľom, pretože žijeme len raz

A na záver nám ešte prezraďte, ako ste sa dozvedeli o Navigácií v povolaní?
Na ten deň nikdy nezabudnem. Mala som pocit, že vo svojej pracovnej situácii nemám žiadne východisko. Ako predavačka so značkovými kuframi som skúsila aj prácu v Call centre. Brigádne som pre nich pracovala 2 mesiace, vždy keď som mala voľno. Svitla mi nádej, že sa posuniem na lepšie miesto s vyšším platom. Postupne som však cítila, že má to ubíja a vôbec nebaví. Zrútil sa mi svet a strácala som nádej.  So slzami v očiach som hľadala iné „nové“ inzeráty. Nič som nenašla. V našom regióne je pracovných ponúk naozaj veľmi málo a nie je si z čoho vyberať. Zrazu mi napadlo zadať do prehliadača „práca, ktorá ma baví“. A našla som webovú stránku „Navigácia v povolaní“. Ozvala som sa a vôbec to neľutujem. Našu spoluprácu sme naštartovali na diaľku, kým sme sa stretli aj osobne. Som šťastná, aké pokroky sa mi napriek prekážkam podarili. Teraz som spokojná

Pre Navigáciu v povolaní pripravila Alena Predáčová.

Pretože ak robíme prácu, v ktorej nerozvíjame svoj talent, môže sa stať, že nás prestane baviť. Dajú sa vôbec záľuby prepojiť s prácou? A ako súvisia s našim talentom? Ako byť v práci spokojní a šťastní?

Príďte si vymeniť svoje skúsenosti, dozvedieť sa niečo nové a obohatiť svoje smerovanie v pracovnej kariére.

Tešíme sa na Vás v pondelok 6. mája o 18:30 v kníhkupectve Artforum v Bratislave. Budete radi, ak prídete aj so svojimi priateľmi

Veľa ľudí si už v tomto období plánuje svoju letnú dovolenku, pretože pre nich predstavuje ozajstný život. Je v poriadku, že si potrebujete oddýchnuť a prevetrať hlavu. Ale ak po dovolenke rýchlo nasadnete do starých koľají a opätovne pocítite vyčerpanie, potrebujete viac ako len pobyt na pláži. Vyskúšajte si spraviť jednoduchý test Päť úrovní spokojnosti s prácou. Na koľko hviezdičiek by ste ohodnotili svoju prácu, svoje povolanie?

„1-hviezdičkova práca“ – „Prežívam svoju prácu a pracujem, aby som prežil.“ Nie je to žiadna hanba. Všetci sa môžeme dostať do situácií, v ktorých sme nútení prijať najbližšie sa ponúknutú prácu, aby sme zarobili na naše prežitie. Niekedy je aj obdobie, keď začíname v novej práci, obzvlášť namáhavé. Prvé dni len prežívame, neskôr nám začne práca robiť radosť.

„2-hviezdičkova práca“ – „Zariadil som sa – mam prácu a skutočný život je počas dovolenky.“ Tu konči väčšina ľudí. Samozrejme, môžeme sa zariadiť lepšie alebo horšie. No aj u ľudí, ktorí sa zariadili dobre, je háčik: Nevedia si často ani predstaviť, že práca by mohla byť aj niečo iné než nevyhnutne zlo.

„3-hviezdičkova práca“ – „Robím si svoju prácu celkom dobre a mám ju viac-menej rád.“ Tu už ide viac o kvalitu: Takíto ľudia sú naozaj dobrí v tom, čo robia a baví ich to. Ak patrite k tejto kategórii, ste v hornej tretine trhu práce.

„4-hviezdičkova činnosť“ – „Moja práca a osobnosť sú prepojené. Rastiem do nej, aj vďaka nej.“ Tu sa práca stáva životným umením. Činnosť už nesúvisí len s vašimi schopnosťami a záľubami. Vystupuje do popredia vaša jedinečná podstata a vaša osobnosť rastie s výzvami.

Kultiváciu činnosti či remesla k životnému umeniu môžeme pozorovať vo všetkých kultúrach aj dobách. Vo všeobecnosti však pri našich oficiálnych vzdelaniach a individuálnych rozhodnutiach o životnom smerovaní tato hodnota jednoznačne zaostáva.

„5-hviezdičkovy život“ – „Robím to, čo som. Nepociťujem to často ani ako prácu.“ Tu už vlastne ani nejde o „prácu“. Stala sa súčasťou osobnosti. Nie je rozdiel medzi pracou a nepracou, jednoducho žijeme. (Keby sme sa spýtali jablone, či je ťažké rodiť jablká, tak by sa asi čudovala. Jabloň nebude „produkciu“ jabĺk prežívať ako prácu. Ich plodenie je jednoducho prirodzeným vyjadrením jej bytia. Ale ak by sa s námahou a bez nejakého väčšieho úspechu pokúšala vyrábať broskyne, mala by určite pocit ťažkej driny.)

Ak ste sa ohodnotili na tri hviezdičky a vyššie, blahoželáme a tešíme sa s Vami Ak nie, nezúfajte, spoločným úsilím sa pokúsime zistiť, ako to zmeniť.

Zdroj: Inovatívne metódy v kariérnom poradenstve, web.saaic.sk.

“Dôležité je vybrať si prácu, pre ktorú máme vlohy a v ktorej budeme mať veľkú šancu byť spokojní a úspešní.”

Ak robíme prácu, v ktorej nerozvíjame svoj talent, môže sa stať, že nás prestane baviť. Každý má na niečo talent, problémom je však, že sme doteraz nenašli alebo z nejakých príčin ho odložili. Podľahnúť v detstve tlaku okolia, rodičovských očakávaní a vplyvom školy je mnohým dobre známe. Rodičia nás naučili byť praktickými, najprv si spraviť poriadnu školu a popritom sa okrajovo venovať záľubám, či už hudbe, písaniu, či maľovaniu.

“Tým sa neuživíš.”

Túto vetu sme počuli viackrát. A my sme sa na tento trend nastavili a aj keď nám vnútorný kompas často ukazuje inú cestu, mozog nám hovorí: Pozri, nevymýšľaj a buď rád, že máš zamestnanie. Nová práca sa ťažko hľadá alebo, v tvojom veku je neskoro, aby si začínal s niečím novým. Neskôr sa budeš venovať, tomu čo ťa baví. Teraz musíš v prvom rade živiť rodinu a platiť hypotéku.

Dlho sa nám darí ospravedlňovať rozpor medzi tým, čo robíme a ako žijeme, a tým, čo by sme naozaj chceli robiť. Niektorí však časom vyhoria úplne a stratia záujem o všetko. Nikdy nie je neskoro na zmenu, treba namiesto výhovoriek skôr hľadať možnosti ako svoj talent naplno rozvinúť. A nemusíte pritom hneď impulzívne odchádzať z práce. Na začiatok stačí, ak sa budete venovať svojmu talentu čiastočne vo voľnom čase.

Len ja neviem, na čo mám talent. Ako ho spoznám?

Najjednoduchší spôsob ako zistiť, načo máte talent, je zamyslieť sa nad tým, čo vás v živote skutočne baví. Menšie cvičenie sme opísali aj v minulom článku. Pri akej činnosti strácate pojem o čase a stávate sa tými deťmi z minulosti, ktoré sa horlivo a s nadšením venujú nejakej aktivite?

Dnes pridávame pomocné otázky pri hľadaní vašich talentov a nabudúce prinesieme konkrétnejšie cvičenia a tipy ako pokračovať.

Vášeň – čo mi rozbúcha srdce?
Ktoré činnosti mi idú ľahko?
Čo viem, čo môže byť užitočné pre ostatných?
Ktoré znalosti som sa naučil v práci/pri štúdiu?
Ako by som opísal seba?
V čom som dosiahol úspech?

Časy, keď sedel jeden zamestnanec na jednej stoličke 20 či 30 rokov, sú už zrejme za nami. V ideálnom prípade mal možnosť kariérneho postupu, podľa tabuliek mu bol pravidelne zvyšovaný plat, dostal podnikový byt… a na dôchodku nemá čo dať do úst. Žiaľ, aj to je realita dnešných dní. Súčasný zamestnanec si myslí, že má v práci istotu. I keď jediné, čo má isté je, že pokiaľ poctivo plní pracovnú zmluvu, nezostane bez práce zo dňa na deň, ale až po uplynutí výpovednej lehoty. Preto mnohí zamestnanci, hoci zvykli nadávať na časy dávno minulé, aj dnes, ľudovo povedané, držia hubu a krok, lebo, čo ak ich vyhodia?

Je prirodzené, že po škole sa človek venuje povolaniu, na ktoré má vzdelanie. Ani to však neznamená, že vyštudovaný prekladateľ si nemôže otvoriť butik s oblečením, alebo, že stavebný inžinier nebude muzikantom. Málokto má v 18 rokoch jasný cieľ a vie, kam jeho kroky v živote povedú. Navyše, nie vždy sa nám splní, to, čo sme si vysnívali. Moja kamarátka chcela byť herečkou. Na konzervatórium a VŠMU sa hlásila hádam štyrikrát. Vždy jej slušne poďakovali so slovami, že na to nemá predpoklady, talent. Neuverila im a skúša to dodnes. Zrejme nikdy neuspeje. Priebojnosť je skvelá vlastnosť, no tvrdohlavosť jej bráni naplno sa prejaviť tam, kde by mohla byť efektívna. A možno by stačilo sa zamyslieť, aké kvality hľadá v tomto povolaní. Pouvažovať kde inde sa ich dá nájsť, alebo viac z nich pridať k tomu čo už robí.

Čoraz častejšie sa stretávame s prípadmi, kedy ľudia opúšťajú zamestnanie a stávajú sa podnikateľmi. Čo láka týchto ľudí? Aká je ich motivácia? Voľnosť, sloboda, uplatnenie? Alebo len východisko z núdza? Každý z nás má iné pohnútky za ktorými v profesnom žiovte kráča? Samozrejme jesť a žiť z niečoho treba, peniaze nie sú mimo misu … no doplnkové motívy a hodnoty ľudí sa často líšia…

Mnohým ľuďom vyhovuje, že majú vo firme svoje teplé miestečko, kam prídu každé ráno, uvaria si kávičku a pustia sa do práce. Po nej nasleduje vyzdvihnutie detí zo školy, rýchly nákup, varenie večere, TV, spánok,… A od rána zasa to isté. Existujú ľudia, ktorí nie sú prehnane ambiciózni, v práci urobia, čo treba (populárny je výrok – pracujem do výšky svojho platu) a popoludní ich čaká viac-menej ten istý program stále dokola. Potom sú tu zamestnanci, ktorí sa snažia postupovať hore, robia od nevidím do nevidím a ak zistia, že ich snaha nie je ohodnotená (lebo veď badžet je badžet…), zamestnajú sa inde. Tam, kde im dajú vyšší plat. Lenže jeho nárast očakávajú márne a tak nastáva opäť ten istý kolotoč. Samozrejme, zamestnanci sa tešia z teambuildingov, ktoré platí firma, zo stravných lístkov, ktoré im z veľkej časti prepláca tiež, z firemných áut a telefónov, či z nejakých tých zliav do kina, divadla, fitness centra… V podstate to vyzerá tak, že zamestnancom je sveta žiť. Či nie?

Čoraz väčšie rozmery nadobúda skupina ľudí, ktorí sa nechcú (obrazne povedané) klaňať šéfovi, chodiť do práce na určitý čas, dostávať každý mesiac na účet stále rovnaký plat a túžia po rozmanitosti – zmene. Tá býva hlavnou motiváciou, prečo sa zamestnanec mení na podnikateľa. Český motivačný školiteľ Ivo Toman tvrdí, že motivácia vychádza z negatívneho zmýšľania – človek nie je spokojný s aktuálnym stavom a chce ho zmeniť. Dôležité je určiť si ciele, ktoré chcete dosiahnuť. Chcete nové auto? Veľký dom? Peknú kabelku, či ísť na dovolenku? A čo na to všetko potrebujete? Peniaze! Hovorí Ivo Toman  Chcete ich teda viac – je šanca, že ich dostanete od svojho zamestnávateľa? Ak áno – gratulujem! A tí ostatní, uvažujete inak?

Ak máte sny a ciele, ste správne motivovaný a to je prvým predpokladom k veľkej zmene, ktorá vás pravdepodobne v živote čaká. V prípade, že nemáte presnú predstavu o tom, v akom odbore chcete podnikať, nezúfajte. Máte vo svojom okolí úspešných podnikateľov? Dohodnite si s nimi stretnutie a namiesto rozprávania sa naučte počúvať. Existujú ľudia, ktorí vám v tomto smere vedia poradiť a je k dispozícii tiež množstvo kurzov, na ktorých môžete objaviť svoj skrytý potenciál. Ak máte pocit, že práca, ktorú robíte, vám nesedí, načúvajte vnútornému hlasu. Nikdy nie je neskoro na zmenu a keď sa na pozícii, ktorú vykonávate, necítite dobre, zrejme nastal čas, aby ste s tým niečo spravili. Uvažujte aké máte vlastnosti, osobnostné predpoklady, na akú prácu sa hodia? Skúste rozmýšľať, čo je to čo vás baví a aké esencie, kvality sú za tým. Veľa o tom rozprávajte so svojimi známymi i s ľuďmi, ktorí podobnou cestou prešli. Keď tomu budete venovať priestor určite prídete na to, čo je to pravé pre vás. Oplatí sa to hľadať ;).

* Článok bol uverejnený aj na hnonline.sk, 5.12.2012.